Tlačové vyhlásenie generálneho predstaveného FSSPX k Fiducia supplicans
Kto ma miluje, zachováva a nechá zachovávať moje prikázania.
Vyhlásenie prefekta Dikastéria pre náuku viery Fiducia supplicans o požehnávaní „párov v neregulárnej situácii a párov rovnakého pohlavia“ v nás vyvolalo zdesenie. O to viac, že tento dokument podpísal sám pápež.
Hoci sa v ňom údajne predchádza akejkoľvek zámene medzi požehnaním takýchto nezákonných zväzkov a požehnaním manželstva medzi mužom a ženou, toto vyhlásenie sa nevyhýba ani zámene, ani pohoršeniu: nielenže učí, že služobník Cirkvi môže vzývať Božie požehnanie na hriešne zväzky, ale tým vlastne posilňuje tieto situácie hriechu.
Výzva na takéto „požehnanie“ by mala spočívať len v prosbe za týchto ľudí v neliturgickom rámci, aby „všetko, čo je v ich životoch pravdivé, dobré a ľudsky platné, bolo začlenené, uzdravené a pozdvihnuté prítomnosťou Ducha Svätého.“
Nechať ľudí - ktorí žijú v zásadne nemorálnom vzťahu - veriť, že má nejakú pozitívnu hodnotu, je ten najhorší podvod a najzávažnejší nedostatok lásky voči týmto pomýleným dušiam. Je nesprávne si nahovárať, že v situácii verejného hriechu je niečo dobré, a je nesprávne tvrdiť, že Boh môže požehnať páry žijúce v takejto situácii.
Nepochybne, vďaka Božiemu milosrdenstvu môže každý človek zakúsiť pomoc a s istotou zistiť, že ho Boh volá k obráteniu, a prostredníctvom obrátenia prijať spásu, ktorú mu Boh ponúka. A svätá Cirkev nikdy neodmieta požehnanie hriešnikom, ktorí oň oprávnene prosia, ale vtedy toto požehnanie nemá iný cieľ ako pomôcť duši prekonať hriech a žiť v stave milosti.
Svätá Cirkev preto môže požehnať každého jednotlivca, dokonca aj pohana. Nikdy a v žiadnom prípade však nemôže požehnať zväzok, ktorý je sám osebe hriešny, pod zámienkou, že v ňom podporuje to, čo je dobré.
Pri požehnávaní páru sa nepožehnávajú jednotliví ľudia, ale nevyhnutne sa požehnáva vzťah, ktorý ich spája. Nemôže sa tým však napraviť vnútorne zlá a pohoršujúca skutočnosť.
Takéto povzbudzovanie k pastoračnému prístupu k požehnávaniu v praxi nevyhnutne vedie k systematickému prijímaniu situácií, ktoré sú nezlučiteľné s morálnym zákonom, bez ohľadu na to, čo sa hovorí.
Žiaľ, to korešponduje s vyjadreniami pápeža Františka, ktorý označuje ako „povrchný a naivný“ postoj tých, ktorí viažu ľudí správať sa „spôsobom, na ktorý ešte nie sú zrelí alebo ktorého nie sú schopní.“1
Tento spôsob myslenia, ktorý už neverí v moc milosti a odmieta kríž, nikomu nepomáha vyjsť z hriechu. Nahrádza skutočné odpustenie a skutočnú milosť smutne bezmocnou amnestiou. A tým len urýchľuje stratu duší a ničenie katolíckej morálky.
Všetok vzletný jazyk a sofistikované zaobalenie dokumentu Dikastéria pre náuku viery nemôžu zakryť elementárnu a zjavnú skutočnosť týchto požehnaní: neurobia nič iné, len posilnia tieto zväzky v ich vnútorne hriešnej situácii a povzbudia ďalších, aby ich nasledovali. To povedie k tomu, že tieto požehnania budú vnímané ako náhrada manželstva.
V skutočnosti tento dokument odhaľuje hlboký nedostatok viery v nadprirodzené, v Božiu milosť a v silu kríža, aby sme žili v čnosti, čistote a láske v súlade s Božou vôľou.
Je to naturalistický a porazenecký duch, ktorý sa zbabelo prispôsobuje duchu sveta, Božiemu nepriateľovi. Ide o ďalšiu kapituláciu a podriadenie sa svetu zo strany liberálnej a modernistickej hierarchie, ktorá je od Druhého vatikánskeho koncilu v službách revolúcie v Cirkvi i mimo nej.
Nech blahoslavená Panna Mária, ochrankyňa viery a svätosti, príde na pomoc svätej Cirkvi. Nech osobitným spôsobom ochraňuje tých, ktorí sú najviac vydaní napospas tomuto chaosu: deti, ktoré sú teraz nútené vyrastať v novom Babylone, bez záchytných bodov a sprievodcu, ktorý by im pripomínal morálny zákon.
Don Davide Pagliarani, generálny predstavený
Menzingen, 19. decembra 2023
1 Pápež František, rozhovor s jezuitmi v Lisabone, 5. augusta 2023.