Bratia, ktorí sa zasvätili Bohu v rehoľnom živote, majú za svoj prvý cieľ Božiu slávu, svoje posvätenie a spásu duší. Celý ich život a všetky ich činy sú obetované Bohu, nášmu Pánovi, najmä pri svätej omši.
Špecifickým cieľom bratov v Bratstve je pomáhať kňazom v ich službe, či už ide o odbremenenie od materiálnych úloh alebo o bezprostrednejšiu účasť na apoštoláte na miestach bohoslužieb, v školách alebo na misiách. Skladajú rehoľné sľuby, ktoré ich bližšie spájajú s božským Majstrom.
Povolanie ako také.
Aby sme pochopili proces mladých ľudí, ktorí klopú na dvere seminára ako postulujúci bratia, je potrebné pochopiť dva neoddeliteľné aspekty každého výstupu k Bohu. Keby bol človek od prírody dobrý, všetko, čo by sme museli urobiť, aby sme dosiahli dokonalosť, by bolo rozvíjať v sebe to najlepšie. Žiaľ, aj po krste máme v sebe stále zlé sklony. Starý človek, o ktorom hovorí svätý Pavol, bojuje proti snahám nového človeka. Aby sme teda mohli vystúpiť k Bohu, nestačí obrátiť sa k nemu celým srdcom; najprv sa musíme odpútať od všetkého, čo môže brániť nášmu spojeniu s ním. Každý duchovný život preto zahŕňa asketickú a mystickú fázu. Inými slovami: bez predchádzajúceho zrieknutia sa nemožno dosiahnuť spojenie s Bohom.
Evanjeliové rady.
Brat postulant, ktorý pochopil túto pravdu, veľkodušne kráča cestou evanjeliových rád. Táto cesta sa líši od cesty prikázaní. Aby sme sa páčili Bohu, musíme všetci zachovávať Božie prikázania, všetci musíme milovať Boha nadovšetko a milovať blížneho ako seba samého, z lásky k Bohu. Aby sme však prikázania ľahšie dodržiavali, aby sme rýchlejšie dosiahli Boha, existuje kratšia, priamejšia a bezpečnejšia cesta, ako je tá, po ktorej kráčajú ľudia tohto sveta.
Tri sľuby.
Táto cesta neodvádza človeka z cesty prikázaní, ale dáva mu istejšie prostriedky na ich dodržiavanie. Ak máme milovať Boha nadovšetko, musíme sa vyhýbať akejkoľvek bezuzdnej náklonnosti k tvorom. Teraz, prirodzene, ľahko podliehame pokušeniu nadmerne sa pripútať k dobrám tohto sveta, sme v pokušení nechať sa strhnúť na šikmú plochu pôžitkov a predovšetkým máme sklon pripútať sa k svojmu spôsobu videnia a konania. Aby sa teda bratia zbavili všetkých týchto pokušení, skladajú tri sľuby: chudoby, čistoty a poslušnosti.
Trojitý záväzok.
Tieto tri sľuby majú svoj zdroj vo Svätom písme. V evanjeliu náš Pán pozýva bohatého mladíka, aby ho nasledoval na ceste chudoby. Povedal mu: "Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj všetko, čo máš, výťažok rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi; potom príď a nasleduj ma." (Mk 10, 17-22). Pri inej príležitosti navrhuje štedrým dušiam, aby ho nasledovali na ceste poslušnosti: "Ak ma niekto miluje, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma." (Mt 16, 24-28). Napokon v inom prípade náš Pán hovorí o "tých, ktorí sa pre nebeské kráľovstvo stali eunuchmi": narážka na sľub dokonalej čistoty (Mt 19, 12). Trojnásobné zrieknutie sa bratov má teda svoj základ v evanjeliách. Ale už v Starom zákone bola epizóda, ktorá obsahovala toto pozvanie od Boha, aby ho nasledovali na ceste troch sľubov. Je to úryvok z knihy Genezis, kde sa Boh zjavuje Abrahámovi a hovorí: "Vyjdi zo svojej zeme, vyjdi zo svojej rodiny, vyjdi z domu svojho otca."
Zriekanie sa.
Keď Boh priťahuje duše k sebe, žiada ich, aby sa zriekli určitého majetku. Toto zrieknutie je však len negatívnou časťou ich záväzku. Záväzok bratov je predovšetkým pozitívny. Pre nich je to otázka zasvätenia sa Bohu. A keďže ich zasvätenie je úplné, patria úplne Bohu. Od svojich prvých sľubov sa skutočne stávajú zasvätenými dušami. Ako je kalich zasväteným predmetom, tak je celá ich bytosť zasvätená Bohu. V dôsledku toho všetky ich skutky, aj tie najbanálnejšie, získavajú náboženskú hodnotu. V tom spočíva krása a veľkosť ich povolania. Či je brat kuchárom, záhradníkom, sekretárom alebo učiteľom, je to pre jeho rehoľné povolanie veľmi druhoradé. To, čo odlišuje povolanie brata, je celkové, úplné a celistvé darovanie jeho osoby Bohu.
Príklad pre kňazov.
Pokiaľ ide o sľuby, bratia nie sú pre kňazov horší, ale sú pre nich svetlom, vzorom, referenciou. Kňazi nepochybne svojím záväzkom celibátu implicitne skladajú sľub čistoty, musia mať ducha chudoby a praktizovať čnosť poslušnosti, ale ich záväzok je v tomto ohľade menej rozsiahly ako záväzok bratov. Kňazi majú vlastné auto, často majú počítač, majú vlastné knihy. A, žiaľ, na všetok tento majetok sa môžu pripútať. Preto je pre kňazov veľmi prospešné, ak majú blízko seba bratov, ktorí im svojím životom pripomínajú ideál evanjeliovej dokonalosti.
Pomáhať príkladom.
Bratia pomáhajú svojím príkladom zachovávať rehoľného ducha. Arcibiskup Lefébvre bol rehoľník, a ak sa rozhodol, že Bratstvo bude spoločnosťou spoločného života bez sľubov, nebolo to preto, aby odvrátil kňazov od rehoľného ducha, ale výlučne kvôli praktickým ťažkostiam, ktoré by pre podriadených znamenali sľuby chudoby a poslušnosti. Svoj čas by strávili žiadaním o povolenia pre potreby svojho apoštolátu.
Bratia majú teda veľmi krásne povolanie, úplne pozitívne povolanie. Ako každé povolanie je definované vo vzťahu k Bohu, a nie vo vzťahu k človeku. Je pravda, že bratia žijú vo veľmi úzkej každodennej závislosti od svojho predstaveného na základe sľubu poslušnosti, ale tento sľub sám o sebe nachádza zmysel svojej existencie len v Bohu. Bratia, podobne ako kňazi, zďaleka nie sú primárne manuálnymi pracovníkmi, ale Božími ľuďmi.
Náboženský aspekt.
Pri zdôrazňovaní náboženského aspektu brata nezabúdam na profesionálnu oblasť. Bratia, ktorým sa najviac darí, majú takmer vždy v rukách nejaké remeslo. Skutočnosť, že ho môžu využívať v kontexte rehoľného života, je pre nich veľmi obohacujúca. Preto sa v rámci možností snažíme pestovať alebo rozvíjať talenty našich bratov pre ich vyváženosť a dobro našich domov.
Horliví apoštoli.
Jedným z dôsledkov skrytého života v Bohu je apoštolské pôsobenie bratov. Bratia sú skutočnými apoštolmi aj napriek svojmu sebavedomému životu, ktorý vedú. Ich vznešená vnútorná obetavosť ich postupne premieňa na Boha a prináša dušiam mnohé požehnania. Okrem týchto vnútorných skutkov majú niektorí aj priamejší apoštolát. Hoci niektorí bratia sú povolaní odbremeniť kňazov od určitých materiálnych úloh (ekonóm, záhradníctvo, varenie, údržba budov, sekretárske práce), je úplne v súlade s ich povolaním vyučovať katechézu, viesť spevácky zbor, alebo sa venovať školám.
Je to požehnanie pre Bratstvo, pretože bratia majú nezastupiteľnú úlohu pri deťoch; budujú ich svojím príkladom a majú úžasné poslanie priblížiť ich ku kňazovi. Čím viac bude bratov, tým hlbšia bude práca s deťmi.
Bratia Bratstva sú rehoľníci. Majú teda všetky povinnosti rehoľníka, ale aj všetky privilégiá!
Ťažkosti, ktoré treba prekonať.
Jednou z ťažkostí, ktoré treba prekonať, je nedostatok nadšenia mnohých mladých ľudí. Mnohí majú potrebné vlastnosti, ale z falošnej pokory sa neodvážia zaklopať na dvere seminára. Buď sa cítia nehodní tohto povolania, alebo si kladú otázku, či budú schopní vytrvať celý život na tejto ceste. Tento postoj pochybností o sebe samom je dobrý, ale aby bol prospešný, musí ho sprevádzať veľká dôvera v Boha. Sebavedomie a dôvera v Boha sú dve krídla dokonalosti. My sme slabí, ale Boh je silný. My sme nestáli, ale Boh je verný. Nikdy nás neopustí ako prvý a vždy bude pripravený priviesť nás späť k nemu, ak urobíme nejakú chybu.
Formovaní v priebehu troch rokov.
Formácia pomáha mladým ľuďom rásť s Božou milosťou. Pri vstupe do seminára sa nevyžaduje dokonalá svätosť. Rok postulátu, ktorý sa končí zložením habitu, a rok noviciátu, ktorý sa končí zložením prvých sľubov, sú tu na to, aby pomohli mladým ľuďom rozvinúť v sebe to najlepšie.
Počas tohto obdobia praktizujú tri sľuby a svoj deň delia medzi modlitbu, vyučovanie, manuálne činnosti, pričom nezabúdajú ani na chvíle oddychu. Cieľom je, aby získali dobrý duchovný základ, ako aj určitý praktický zmysel. Po skončení noviciátu mladý profes pokračuje vo formácii ešte jeden rok, potom je poslaný do priorátu, školy alebo na misie.
Čo je potrebné na to, aby ste sa stali bratom v Bratstve sv. Pia X.?
Povolanie sa stotožňuje s darom seba samého. Povolaný je každý, kto má hlbokú túžbu slúžiť Bohu a poslušnosť nechať sa formovať. K tomu sa musí pridať minimum prirodzených darov a dostatok zdravia. Najlepší spôsob, ako vidieť veci jasnejšie, je otvoriť sa kňazovi a stráviť nejaký čas v seminári. Pobyt v seminári je často rozhodujúci pri rozptýlení niektorých ilúzií alebo naopak pri potvrdení povolania.
(z časopisu Fideliter č. 152, marec-apríl 2003)
Translated with www.DeepL.com/Translator (free version)