Slávnosť Božieho Tela – Liptovský Mikuláš

V nedeľu 11. júna 2023 bola v kaplnke Krista Kráľa v Liptovskom Mikuláši celebrovaná slávnostná svätá omša zo sviatku Božieho Tela. Texty svätej omše, ktoré sú vznešenou oslavou Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej, zostavil svätý Tomáš Akvinský. Sekvencia „Lauda Sion“ je považovaná za jeden z jeho najvýznamnejších a najkrajších textov. Je totiž dokonalým vyjadrením katolíckej doktríny o reálnej prítomnosti nášho Pána v Najsvätejšej Sviatosti. V kázni bola pútavým spôsobom zhrnutá nielen história, ale aj podstata a význam tohto sviatku. Po svätej omši, za spevu „Pange lingua gloriosi“, vyrazila do ulíc procesia s Najsvätejšou Sviatosťou Oltárnou, aby bola verejne vzdaná všetka česť a sláva eucharistickému Kráľovi kráľov, ale aj ako akt zadosťučinenia za všetky urážky a zneuctenia Pána Ježiša v Najsvätejšej Sviatosti. Slávnosť bola ukončená spevom „Te Deum“ a záverečným sviatostným požehnaním.

1/8

Homília zo dňa:

V mene Otca, i Syna i Ducha Svätého...

Milí veriaci,

po dogme o Najsvätejšej Trojici nám dnes Duch Svätý pripomína vtelenie Ježiša Krista tým, že nám dáva so sv. Cirkvou sláviť najväčšiu sviatosť. Táto sviatosť zahŕňa celý život Spasiteľa, vzdáva Bohu nekonečnú slávu a udeľuje dušiam cez všetky stáročia plody vykúpenia, ako sa to modlíme dnes v orácii sv. omše. Pán Ježiš nás vykúpil na kríži a Eucharistia, ustanovená v predvečer Kristovho umučenia, zostala toho pamiatkou.

Oltár je pokračovaním Kalvárie, sv. omša zvestuje Pánovu smrť, o čom hovorí dnešná epištola. Ježiš je na nej naozaj v stave obety, lebo slová dvojnásobnej konsekrácie nám ukazujú, že chlieb je premenený len na Telo Kristovo a víno je premenené len na Krv Kristovu. Táto dvojitá akcia je obetou sv. omše. Na obetu je podľa starého zákona potrebné, aby sa telo oddelilo od krvi, a tak nastala smrť. Preto je premieňaný zvlášť chlieb a potom zvlášť krv, aby sa táto podmienka smrti a vykonania obety naplnila podľa predpisu.
 
Spôsob chleba sa nazýva Telom Kristovým a spôsob vína sa nazýva Krvou Kristovou. Chlieb obsahuje Telo celého Krista, lebo už nemôže zomrieť a víno obsahuje takisto celého Krista. Takto sám náš Spasiteľ, ktorý je hlavným kňazom na omši, obetuje nekrvavým spôsobom, zároveň so svojimi kňazmi, svoje telo a svoju krv, ktoré boli v skutočnosti oddelené na kríži. Tieto sú teraz oddelené sviatostným spôsobom na oltári a vidíme, že Eucharistia bola ustanovená pod spôsobom potravy, aby sme sa mohli zjednotiť s obetou z Kalvárie.  

Bratia, takto sa Svätá Hostia stáva pšenicou, ktorá nasycuje našu dušu. Ako Kristus, stanúc sa Synom Božím, získal večný život od Otca, takisto kresťania sa zúčastňujú tohoto večného života, zjednotiac sa s Pánom Ježišom v tejto Sviatosti – symbole jednoty. Toto predčasné vlastnenie božského života na zemi cez Eucharistiu je zárukou a začiatkom toho, ktorý budeme mať v nebi.

„Ten istý anjelský chlieb, ktorý požívame teraz pod svätými závojmi“, hovorí Tridentský koncil, „budeme v nebi požívať odhalený bez závoja.“

Na stránke parížskeho tradičného zboru Sainte Cecile publikujú vždy staré katechézy ku každému sviatku. Na dnešný sviatok majú katechézu o sviatku Božieho Tela, po francúzsky sa volá jednoducho la Fête Dieu, teda v preklade – Sviatok Boha alebo Boží sviatok. Čerpajú z knihy Katechizmus sviatkov, ktorú napísal v 18. storočí abbé Meusy.

Okrem iného sa tu píše formou otázky a odpovede:
Kedy sa začal sláviť tento sviatok v dnešnej podobe?
Najprv to začalo v Liège v roku 1246 a potom sviatok nariadili pre celý Západ pápežom Urbanom IV. v roku 1246.

Prečo Cirkev ustanovila tento zvláštny sviatok?
Bolo to pre štyri hlavné príčiny:
    1. aby sa poďakovalo Pánovi Ježišovi za ustanovenie tejto vzácnej sviatosti.
    2. aby sa vzdali Nášmu Pánovi v tejto vznešenej sviatosti pocty, ktoré si zaslúži.
    3. aby sa urobila opozícia heretikom, ktorí sa opovážili zaútočiť na Pána Ježiša v tejto sviatosti. Táto príčina je jednou z najdôležitejších, prečo bola táto slávnosť ustanovená. Cirkev má zvyk, že rítom, ceremóniou, sviatkami, zvyklosťami a praktikami obraňuje nejakú dogmu. Teda niečím vonkajším, čo posilní a upozorní kresťanov, aby si dávali pozor   na zvádzanie heretikov. To robí pri tejto príležitosti.
    4. štvrtou príčinou je odčinenie urážok, ktoré Pán Ježiš dostáva v Sviatosti jeho lásky.

Koľko urážok dostáva náš Božský Spasiteľ v tejto nevýslovnej sviatosti od heretikov, ktorí sa mu rúhajú, od toľkých kresťanov, ktorí prijímajú sv. Eucharistiu nehodne a takto zneucťujú najvážnejšie z našich Tajomstiev. Koľko strašných zneuctení spáchali sektári proti Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej, hlavne počas vojen, ktoré heréza vyprovokovala počas šestnásteho storočia. Môžeme si s hrôzou predstaviť, čo robili zwinglisti, kalvinisti a ostatní sektári. Dejiny tohto obdobia sú naplnené iba neúctou, ktorú páchali všade, hlavne v Nemecku a Francúzsku.

Prečo Cirkev ustanovila procesiu k slávnosti Najsvätejšej Sviatosti?
Sú tri dôvody:
    1. aby sa pripomenulo víťazstvo a triumf, ktorý Ježiš Kristus získal nad nepriateľmi tejto vznešenej sviatosti.
To píše svätý Tridentský koncil. Bolo naozaj správne odškodniť nejako Spasiteľa za urážky heretikov. Preto je tá pompéznosť a krása, s ktorou sa celý katolícky svet ponáhľa robiť tieto slávnostné procesie. Vo francúzskom meste Anger sa robili najslávnejšie, lebo práve Beranger ako prvý zaútočil na dogmu o Eucharistii, najväčšom dobre Božom. Takto ju nazývali prví kresťania: najdokonalejšie dobro – bonum perfektum.
    2. posvätiť naše verejné miesta, naše ulice a naše domy láskavou prítomnosťou nášho Pána Ježiša Krista.
Ak dávni patriarchovia považovali  za posvät- né miesta, kde sa im zjavili anjeli, keď tam stavali oltáre, na nich obetovali, ak samotný Mojžiš sa mohol priblížiť len vyzutý k horiacemu kríku, aby si uctil prítomnosť Božiu, čo by mali robiť kresťania presiaknutí skutočnosťou prítomnosti Ježiša Krista? S akou bázňou by mali zachovať miesta, ktoré boli posvätené jeho slávnou prítomnosťou?
    3. aby sa touto krásnou ceremóniou vzbudila u kresťanov viera a nábožnosť.

Treba sa teda zúčastniť procesie s pocitom živej viery a hlbokej úcty. Treba prosiť v tento deň Pána, aby odpustil všetky urážky, ktoré dostáva Najsvätejšia Sviatosť.

Bratia, my samozrejme dnes musíme prosiť za naše aktuálne problémy. Musíme dnes odprosovať za všetky znesvätenia Eucharistie, ku ktorým prichádza pri sv. prijímaní na ruku na Slovensku a všade v Cirkvi. Prosíme a odprosujeme za pápeža, biskupov, kňazov a laikov, všetci títo podávajú alebo prijímajú na ruku. Prosíme a odprosujeme za rodičov malých detí hlavne preto, aby odmietli takto prijímať prvé sv. prijímanie na Slovensku a inde. Aby toto prestalo, lebo v deň prvého svätého prijímania tieto deti robia ich prvé znesvätenie Sviatosti Oltárnej a takto vstupujú do akože sviatostného života. Prosme a odprosujme za kňazov, ktorí ich k tomu nanešťastie vedú.

Na záver si pripomeňme, čo sa týka procesie Božieho Tela, že už Izraeliti uctievali Archu zmluvy, ktorá symbolizovala prítomnosť Boha medzi nimi. Keď robili slávnostné procesie, svätá Archa postupovala, nesená levitmi, uprostred dymu incenzu, za zvuku hudobných nástrojov, spevov a zvolaní natešeného davu. My kresťania, my máme ešte vzácnejší poklad. V Eucharistii máme Boha samotného. Majme teda svätú hrdosť na to, že ho môžeme sprevádzať a podporme, ako je to v našich silách, jeho víťazstvo a jeho vládu.

Považujme teda sv. omšu za stredobod úcty Cirkvi voči Eucharistii. Vo sv. prijímaní viďme prostriedok ustanovený Pánom Ježišom na to, aby sme sa plnšie zúčastňovali tejto božskej obety. Takto nám naša úcta k Telu a Krvi nášho Spasiteľa dá užitočné plody jeho vykúpenia.

Pochválený buď Ježiš Kristus !

                                                             Abbé Hutta