Prvé sväté prijímanie v Trnave a Prešove

+
Milí veriaci,

dnes je v našej kaplnke veľký deň. Po už dvoch rokoch birmoviek, ktoré sa uskutočnili vo Viedni, je teraz rad na inej sviatosti kresťanskej iniciácie, ktorú slávime prvýkrát na Slovensku v Bratstve sv. Pia X.

Je to prvé sväté prijímanie, sviatosť Eucharistie, ktorú tu dnes prijme náš miništrant. Prípravu vykonal veľmi dobre a je takto spôsobilý po sv. spovedi prijať prvýkrát do svojho srdca Toho, o ktorom sa naučil v katechizme, že sedí po pravici Boha Otca všemohúceho. Prijme do svojho vnútra Ježiša Krista, ktorý príde súdiť živých i mŕtvych. Prijme do svojho srdca zvrchovaného Vládcu a Kráľa všetkého stvorenia. Prijme do svojho srdca, a to si pripomeňme všetci my starší: Telo a Krv, Dušu a Božstvo nášho Pána Ježiša Krista.

Milý prvoprijímajúci, bratia tu prítomní, dobre teraz počúvajme kresťanskú doktrínu o sviatosti Eucharistie, ktorú nám predkladá svätá katolícka Cirkev:
Eucharistia znamená vďakyvzdanie, božský dar Vykupiteľa a tajomstvo viery. Je to zároveň obeta a súčasne sviatosť Nového Zákona. Náš Pán Ježiš Kristus ustanovil Svätú Eucharistiu počas Poslednej večere pred svojim Utrpením. Spôsoby chleba a vína majú všetky svoje prirodzené vlastnosti, ako ich vnímajú naše zmysly. Ale podstatou nie je už chlieb a víno, ale celý Ježiš Kristus, skutočne prítomný svojím telom, krvou, dušou a božstvom.

Po premenení kňazom počas svätej omše, v každom z dvoch spôsobov, a v každej - aj čo najmenšej - čiastočke chleba a vína je celý Ježiš Kristus, pravý Boh a pravý človek. Keď je prítomný vo svätej Hostii, neprestáva byť prítomný zároveň aj v nebi. Keď kňaz láme hostiu, neláme na dvoje Telo Pánovo, ale láme chlieb. Takže v každej časti - v každej hostii zvlášť - veriaci prijímajú celého Spasiteľa.
Sv. omša nie je len symbolom obety Kríža, ona je obetou Kríža, ktorá je neprestajne opakovaná po celom svete. Je iba jediná obeť, je iba jediný Kňaz, ktorý sa obetoval na Kríži, a ktorý sa teraz obetuje cez svojich služobníkov kňazov. Len jedna vec je iná: je to spôsob obety, obeta je už len nekrvavá.

Bratia, ovocie obety na Kríži je nám dávané obetou sv. omše. Sú to milosti, ktoré nám Ježiš Kristus získal za cenu svojej krvi. Pamätajme si preto dobre, prečo je sv. omša slúžená:
    • aby sme sa klaňali Bohu, a uznali ho za zvrchovaného vládcu stvorenia
    • aby sme mu vzdali vďaky za jeho veľkú slávu a poďakovali mu za dobrodenia, ktoré nám dáva: je to eucharistická obeta
    • aby sme získali od božej Zvrchovanosti ďalšie dobrá, požehnania a privilégiá
    • aby bol blahodarný k živým, napriek ich hriechom a trestom, ktoré si zasluhujú, a tiež k mŕtvym, trpiacim v ohni očistca.

Pán Ježiš ustanovil túto sviatosť, aby pokračoval prebývať medzi nami, a z našej strany aby bol milovaný a uctievaný. Ustanovil ju, aby sa s nami spojil vo sv. prijímaní, živil našu dušu nebeským pokrmom, ktorý nám umožní vytrvať a zachovať si náš duchovný život. Nakoniec  ustanovil ju aj preto, aby sa na sklonku nášho života mohol stať pre nás sprievodcom do večnosti (viatikum).
Aké sú teda podmienky na prijatie sv. eucharistie? Treba byť pokrstený a byť v stave milosti posväcujúcej.  Kto prijíma nehodne, je to preňho odsúdením. Treba takisto prísť ku sv. stolu slušne oblečený, skromný vonkajškom a zbožný, s čistým svedomím a veľkou láskou k Ježišovi Kristovi, pravému Bohu a pravému človeku, ktorý sa stáva potravou našej duše.

Samozrejme, zachovávame eucharistický pôst, ktorý je prikázaný pod ťažkým hriechom. Spočíva v nepožívaní alkoholických, ani iných nápojov a jedla hodinu pred sv. prijímaním, okrem vody a liekov, tie nespadajú do pôstnej disciplíny. Tento uvoľnený predpis je aktuálne platný v Cirkvi, ale je časovo kratší ako tradičný. Bratstvo Sv. Pia X. však zachováva a  povzbudzuje veriacich na disciplínu pred Druhým vatikánskym koncilom, čo značí zachovávať pôst tri hodiny pred sv. prijímaním.

Ako sa duchovne pripravujeme na sv. prijímanie? Oddáme sa krátkej meditácii, pozorne a nábožne, sústredíme sa na veľkú sviatosť, ktorú ideme prijať. Vzbudíme si tri božské čnosti: vieru, nádej a lásku; takisto aj ľútosť. Je dôležitá aj poklona, pokora a túžba prijať Pána Ježiša Krista. Rovnako sú odporúčané modlitby pred sv. prijímaním, ktoré máme v spevníkoch.

Po sv. prijímaní nasleduje, pozorne a zbožne, poďakovanie Pánovi vo sv. Hostii, ktorú sme práve prijali. To robíme takisto vzbudením troch božských cností, ďakovaním, prosbami, a znova klaňaním a sebaobetovaním sa. Po sv. prijímaní treba prosiť Pána Ježiša o potrebné milosti ku spáse, pre seba a svojich blížnych, za milosť vytrvať až do konca, za víťazstvo Cirkvi nad jej nepriateľmi a za večné odpočinutie pre duše zosnulých.

Je dovolené prijať eucharistiu dvakrát za deň len v prípade, keď sme v nebezpečenstve smrti a druhé sv. prijímanie je pre nás viatikom pri zomieraní; ďalší prípad je vtedy, ak by druhé sv. prijímanie malo zabrániť zneucteniu sv. Hostie. Inak je povolené ísť      na sv. prijímanie iba raz za deň.

Bratia, na záver si povedzme, ako si máme ctiť Ježiša Krista prítomného v Eucharistii:
    • klaňať sa mu s najvyššou úctou;
    • dávať mu lásku za lásku;
    • prosiť ho s veľkou dôverou o jeho milosti.

Včera sme slávili slávnosť Predrahej Krvi Nášho Pána Ježiša Krista. Pripomínajúc nám udalosť z Kalvárie s prebodnutím boku božského Ukrižovaného kopijou, liturgia zo sviatku má  za úlohu vyjadriť význam a nekonečný dosah kalvárskej obety. Sv. evanjelium je zo sviatku Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, epištola je z nedele Umučenia, sú to veľké témy vykúpenia, zároveň Krvou a láskou Spasiteľa: „Zem, oceán, nebesá, svet: v tejto rieke bolo všetko obmyté.“

Dnes sa všetci spolu modlíme za nášho prvoprijímajúceho miništranta, aby verne pokračoval v duchovnom kresťanskom živote, aby dal svoje srdce Pánu Ježišovi. Modlíme sa za jeho rodinu, aby mu v tom pomáhala a  vrúcne sa za neho modlila.

Ježiš Kristus je vaším najmilovanejším priateľom, a pretože túži za vami, ostáva vo dne aj v noci väzňom svojej lásky. Navštevujte ho teda často a ďakujte mu za tú obrovskú lásku. Má plné ruky nebeských darov, ktoré vám túži poskytnúť: utiekajte sa k nemu s dôverou.
Nech je vždy zvelebený Pán Ježiš v Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej! ... od tohto času až naveky!
PBJK!