Écône 2026 – kázeň P. Pagliaraniho počas biskupských vysviacok

Kázeň P. Davida Pagliaraniho, generálneho predstaveného Kňazského bratstva svätého Pia X., prednesená pri príležitosti biskupských vysviacok, ktoré sa uskutočnili v Écône 1. júla 2026.

V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.

Vaše Excelencie, drahí spolubratia v kňazskej službe, drahé sestry, milovaní veriaci,

Konečne nadišiel tento deň. Akou veľkou radosťou je vidieť vás v takom hojnom počte, že ste prišli zo všetkých končín sveta!

Na úvod chcem úprimne poďakovať všetkým, ktorí sa veľkodušne pričinili o prípravu tohto dňa: tým, ktorí sa s obetavosťou postarali o jeho materiálne zabezpečenie, všetkým spolubratom, ktorí pripravovali srdcia, mysle i rozum veriacich na túto chvíľu, a napokon vám všetkým, ktorí ste vynaložili námahu prísť sem ako pútnici na tento deň, ktorý možno bez váhania označiť za historický.

Vyznanie viery

Aký je vlastne význam dnešného dňa? Prečo sme sa tu zhromaždili? Ako máme chápať tieto biskupské vysviacky?

Tieto vysviacky predstavujú udalosť, ktorá nevyhnutne vyvoláva rozdelenie; nemožno voči nej zostať ľahostajným. Čo teda znamenajú pre nás?

Predovšetkým musí byť tento obrad verejným vyznaním viery. To je mimoriadne dôležité.

Nie je na nás rozhodovať, čomu budeme veriť a čomu nie. Nemáme právo vieru meniť, nanovo ju vykladať ani prehodnocovať. To nám neprislúcha. Našou povinnosťou je verne zachovávať vieru, ktorú Cirkev vždy učila, milovať ju, žiť z nej a odovzdávať ju ďalej.

Ak skutočne milujeme nášho Pána Ježiša Krista, máme povinnosť deliť sa o poklady, ktoré sme prijali predovšetkým prostredníctvom viery. Kto v sebe necíti túžbu odovzdávať vieru, dáva tým najavo, že z nej už sám nežije. Čím väčším útokom je viera vystavená a čím viac mizne zo života spoločnosti, tým naliehavejšou sa stáva táto povinnosť. Veď bez viery nie je možné páčiť sa Bohu, správne žiť ani dosiahnuť spásu. A práve preto dnes pristupujeme k mimoriadnym prostriedkom, primeraným tejto mimoriadnej potrebe.

Falošná dilema: viera alebo Cirkev

Niektorí by mohli nadobudnúť dojem, že stojíme pred dilemou. Akoby sme si zvolili plnosť katolíckej viery, no zároveň sa oddeľovali od Cirkvi. Akoby sme boli postavení pred voľbu medzi vierou a Cirkvou. Znamená zachovanie viery rozchod s Cirkvou?

Je to falošná dilema.

Do Cirkvi patríme predovšetkým prostredníctvom viery – úplným vyznávaním viery, úplným vyznávaním viery Cirkvi. Tak ako človek patrí k národu, pretože hovorí tým istým jazykom, zdieľa tú istú identitu a kultúru; tak ako patrí do rodiny, pretože nesie to isté meno a žije v tom istom dome; tak aj do Cirkvi patríme preto, že vyznávame tú istú vieru.

Preto túto falošnú dilemu nemôžeme prijať. Nikto si nemôže vyberať medzi vierou a Cirkvou. Chceme vieru Cirkvi, aby sme zostali v Cirkvi. Chceme Cirkev skrze vieru a vo viere.

Je nesmierne dôležité toto pochopiť, aj keď tí, ktorí stoja proti nám, tomu nechcú porozumieť. Nejde o osobný názor, citové nastavenie ani jednu z možných alternatív. Ide o nevyhnutnosť.

Obviňujú nás, že nemilujeme pápeža a že si ho nevážime. No práve preto, že pápeža úprimne milujeme ako Kristovho námestníka a viditeľnú hlavu Cirkvi, nechceme už viac vidieť jeho poníženie po boku falošných pastierov a predstaviteľov falošných náboženstiev. Koľkokrát sme boli počas uplynulých rokov svedkami takýchto situácií?

Práve preto, že milujeme Kristovho námestníka, nechceme viac pripustiť toto ponižovanie pápeža – ponižovanie, ktoré zároveň dolieha na celú Cirkev, keď je stavaná na jednu úroveň s falošnými náboženstvami.

Hovoríme jazykom viery

To všetko sme už neraz vysvetlili. Vysvetľovali sme to takmer vo všetkých jazykoch sveta.

Prečo nám teda nerozumejú? Prečo vlastne hovoríme akoby rozdielnymi jazykmi?

My hovoríme jazykom viery. Chceme vieru v celej jej jednoduchosti. Nie je to nič zložité. Krédo nie je zložité. Ani vyznanie viery, ktoré práve pred chvíľou zložili budúci biskupi, nie je zložité. Môže mu porozumieť každý.

My hovoríme jazykom viery, jazykom Tradície. Naproti tomu sa stretávame s jazykom, ktorý sa pohybuje na celkom inej rovine a hovorí o iných veciach. Je to jazyk inklúzie, načúvania, dialógu a sprevádzania.

My chceme vieru. A práve vo viere sprevádzame ľudí. Vo viere ich počúvame, aby sme ich priviedli k viere a k obráteniu.

Ak však chceme ľudí obrátiť, nestačí iba hovoriť pre samotné hovorenie či sprevádzať pre samotné sprevádzanie. To nestačí. To nie je to, čo dnešní ľudia potrebujú. Potrebujú nášho Pána Ježiša Krista. A Krista možno poznať a dosiahnuť jedine prostredníctvom viery – jedine prostredníctvom plnosti katolíckej viery, ktorá je iba jedna.

Preto je dnes také ťažké dosiahnuť vzájomné porozumenie. Žiaľ, hovoríme rozdielnymi jazykmi – jazykmi, ktoré sa od seba s pribúdajúcim časom vzďaľujú čoraz viac.

Najvyšší Boží zákon: spása duší

Tieto biskupské vysviacky prežívame aj v duchu nádeje.

Neprežívame ich v polemike, v napätí, v zatrpknutosti ani v rozhorčení. Prežívame ich v radosti a nádeji.

Prečo?

V roku 1988 tí, ktorí odsudzovali Bratstvo, predpovedali jeho zánik. Božia Prozreteľnosť však mala iný plán. Prečo mala Prozreteľnosť iný plán? Odpoveďou je vaša dnešná prítomnosť. Boh nás neopustil a ani nás neopustí. Dokázali to všetky uplynulé roky a tieto biskupské vysviacky sú toho ďalším dôkazom.

Prečo nás však Boh nemôže opustiť?

Odpoveď je veľmi jednoduchá. Boh má jedinú myšlienku, jedinú túžbu a jedinú vôľu: spasiť duše. Ak niekto dôsledne uskutočňuje zásadu, podľa ktorej je najvyšším zákonom spása duší, potom je to sám Boh. Je to jeho zákon a on ho vždy bezvýhradne napĺňa.

Práve preto – napriek všetkým ľudským predstavám a očakávaniam – poslal svojho Syna, aby spasil duše. Chcel, aby sa jeho Syn stal človekom a zomrel na kríži.

Prečo?

Pretože najvyšším zákonom, Božím zákonom, je spása duší. Práve preto nás Boh neopustil a ani nás nikdy neopustí. Vždy nám poskytne prostriedky primerané našim potrebám.

Hoci dielo vykúpenia môže narážať na prekážky zo strany ľudí, nikdy však nebude narážať na prekážky zo strany Boha. A čím viac trpíme, čím viac zápasíme a čím úprimnejšie sa usilujeme zostať verní Bohu, tým zjavnejšie je s nami a dáva nám to najavo.

Niekedy kolíšeme. Môžeme prežívať pochybnosti i chvíle malomyseľnosti. Prisľúbenia nášho Pána sú však vždy neomylné. On ich nikdy neporušuje. A dnes nám o tom dáva nový dôkaz.

Ak budeme za každú cenu naďalej hľadať Božiu vôľu a dobro duší, nikdy nám nebude chýbať nič z toho, čo potrebujeme.

Slúžiť Cirkvi ako matke

Predovšetkým však treba tieto biskupské vysviacky chápať a prežívať v duchu lásky: z lásky k dušiam a predovšetkým z lásky k Cirkvi. Čím viac sú duše zmätené a dezorientované, tým viac ich musíme hľadať a podopierať.

Čím viac je Cirkev ponižovaná a čím viac sa zatemňuje žiara jej božského pôvodu, tým väčšmi ju musíme milovať, slúžiť jej a byť pripravení zaplatiť akúkoľvek cenu za službu Cirkvi.

Najväčšou obetou, akú od nás Boh môže žiadať, je byť považovaní za vzbúrencov, hoci našou jedinou túžbou je slúžiť Cirkvi a milovať ju ako svoju matku. Akou veľkou obetou je, keď Boh dopúšťa, aby sa s nami zaobchádzalo ako so vzbúrencami a aby nás pokladali za rebelov!

My jej však chceme slúžiť ako matke – matke, ktorá prežíva ťažké časy, ktorá je ubitá a trpí; matke, ktorá bola neraz aj zradená; matke, ktorá potrebuje a zasluhuje si našu pomoc, aby sme pre ňu niečo vykonali z vďačnosti za všetko, čo nám dala.

Veď všetko, čo sme prijali, sme prijali prostredníctvom Cirkvi a v Cirkvi. Viera, ktorú dnes chceme vyznať a z ktorej chceme žiť, pochádza od Cirkvi.

Práve v mene všetkého, čo sme od nej prijali, a v mene toho, čím je – Nevestou Kristovou a jeho Mystickým telom – sme povinní urobiť všetko, čo je v našich silách, ba ešte viac, aby sme jej pomáhali a stáli pri nej.

Mohli by sme zostať ľahostajní a neurobiť nič? Mohli by sme povedať: „To nie je náš problém“? To sa od nás nežiada. Mohlo by Kňazské bratstvo zostať ľahostajné? Nie. Znamenalo by to zradiť Cirkev a previniť sa proti láske. To nemôžeme dopustiť.

Najdrahšia Krv – jediný liek

Otázok bude ešte mnoho. No dnešný sviatok, sviatok Najdrahšej Krvi Pána Ježiša, ktorý Božia Prozreteľnosť určila práve na tento deň, dokonale vyjadruje a zhŕňa význam týchto biskupských vysviacok. Tento sviatok nám umožňuje upriamiť všetko na jediný bod – na Krv nášho Pána, na jeho Najdrahšiu Krv.

Kto nepozná Najdrahšiu Krv nášho Pána, kto ju nemiluje a neklania sa jej, ten nepozná samotného Krista ani tajomstvo vykúpenia. A kto nepozná Krista, nepozná nič; nič podstatné nepochopil.

Najdrahšia Krv je jediným liekom – prvým i posledným, jediným skutočne účinným liekom – na všetky zlá, ktoré sužujú ľudstvo.

Prečo?

Pretože všetko zlo pramení z hriechu a jediným liekom na hriech je Najdrahšia Krv nášho Pána Ježiša Krista.

Vyvyšovanie človeka

Všetky zlá pochádzajú z hriechu. A je tu jeden hriech, na ktorý chcem osobitne upriamiť vašu pozornosť. Je to ten istý hriech, ktorý sprevádza ľudstvo od jeho počiatku až dodnes: vyvyšovanie človeka. Zo všetkých strán sme doslova zaplavovaní oslavou človeka.

Človek je vraj obdivuhodný vo všetkom, človek je dokonalý, človek je úžasný, človek má údajne nekonečnú dôstojnosť... To všetko však v skutočnosti vedie k pýche. A napokon to vedie k pohŕdaniu Bohom a k odpadnutiu od viery – k tichej, nenápadnej apostáze. Práve odtiaľ to pramení.

Čím fanatickejšie sa človek vyvyšuje, tým viac sa napokon vzďaľuje od Boha. A čím viac sa vzďaľuje od Boha, tým viac sa vzďaľuje aj od vlastnej dokonalosti a svojho pravého dobra. Je to skutočná pohroma. Človek presvedčený o svojich právach, zahľadený do seba samého, už nie je schopný obrátiť sa k Bohu ani priznať, že je ranený hriechom a potrebuje vykúpenie. Potrebuje nášho Pána Ježiša Krista. Potrebuje jeho Najdrahšiu Krv.

To je veľké zlo dnešnej doby, ba celých dejín – zlo, ktoré v sebe zahŕňa všetky ostatné. Je to mor, skaza, posadnutá myšlienka, ktorá – treba to otvorene priznať – preniká hlboko aj do samotnej Cirkvi. Tento mor zaslepuje a ochromuje duše. Takáto predstava človeka ich k Bohu neprivedie.

Hlásať múdrosť kríža

Práve preto chceme prostredníctvom týchto biskupských vysviacok niečo vykonať. Chceme aj naďalej hlásať Najdrahšiu Krv nášho Pána a istým spôsobom ju neprestajne vylievať na duše.

Práve vo svojej Krvi náš Pán ustanovil svoju Cirkev a Novú a večnú zmluvu. Iná neexistuje. Kto sa domnieva, že existujú dve alebo tri zmluvy, ten v skutočnosti už neverí v jedinečnú a nekonečnú hodnotu Najdrahšej Krvi nášho Pána.

Keď hovoríme o hodnote Najdrahšej Krvi Kristovej, nemôžeme zabudnúť na jej pôvod. Bola utvorená z najčistejšej krvi Panny Márie. Práve ona dala večnému Slovu celú jeho ľudskú prirodzenosť. V jej nepoškvrnene čistej krvi sa v okamihu vtelenia utvorila Krv nášho Pána. A práve ona ju spolu so svojím Synom obetovala za naše vykúpenie.

To ona ju obetuje. Ona je prvá, ktorá ju vidí vytekať z rán nášho Pána. Vidí ju stekať pod drevom kríža. Zhromažďuje ju pod krížom. A aj dnes ju uchováva pri oltári. Pri svätej omši práve ona sprostredkúva jej milosti dušiam. Ona najhlbšie chápe jej nekonečnú hodnotu a vždy zostáva po boku svojho Syna.

Aké veľké tajomstvo! Akým tajomstvom je toto nerozlučné spojenie Panny Márie s jej božským Synom, neustále po jeho boku!

Vidíte, ako sa celá naša viera, celé naše náboženstvo i celá naša láska sústreďujú okolo Krvi nášho Pána. Pretože všetko sa sústreďuje okolo kríža.

A práve toto, drahí spolubratia, ktorí o niekoľko okamihov prijmete plnosť kňazstva, plnosť Kristovho kňazstva, budete musieť brániť a neúnavne hlásať.

Aká veľká česť – a zároveň aká veľká zodpovednosť!

Hlásať vykúpenie slovom a sprostredkúvať ho prostredníctvom sviatostí. Hlásať múdrosť kríža – pohoršenie pre Židov a bláznovstvo pre pohanov. A dnes viac než kedykoľvek predtým bláznovstvo pre svet, ktorý odpadol od viery, svet, ktorý nedokáže a ani nechce pochopiť.

Práve táto múdrosť kríža je jediným účinným protijedom proti humanizmu, ktorý vedie k náboženskej ľahostajnosti a napokon k apostáze. Tento humanizmus musí zostať vždy predmetom vašej duchovnej bdelosti a neúnavného zápasu.

Ako baránkov medzi vlkov

Akú radu vám možno dať?

Poslanie, ktoré sa vám zveruje, je také vznešené, také závažné a také chúlostivé, že radšej prenechám slovo samotnému nášmu Pánovi a pripomeniem jeho slová z evanjelia.

Akú radu vám dnes dáva náš Pán? Akú radu dal apoštolom, keď ich poslal hlásať evanjelium?

„Hľa, posielam vás ako baránkov medzi vlkov.“

Baránok – aký krásny obraz nášho Pána! A zároveň aký výstižný obraz biskupa.

Predovšetkým to znamená, že budete hlásať evanjelium najmä nevinnosťou svojho života. Práve čistota vášho života a bezúhonnosť vašich mravov budú zdrojom morálnej autority všetkého, čo budete kázať.

Byť baránkom znamená aj – a predovšetkým – dokonale sa podrobiť Božej vôli. Tak ako bol náš Pán neustále podriadený vôli svojho nebeského Otca, tak aj vy, od dnešného dňa ešte vo vyššej miere než doteraz, budete povolaní neprestajne hľadať a plniť Božiu vôľu.

Baránok Boží a Lev z Júdu

Nezabúdajte však na jednu vec: náš Pán, ktorý je Baránkom Božím, je zároveň aj Levom z Júdu.

Ako možno byť súčasne baránkom i levom?

Práve v tom spočíva tajomstvo. Kristus je dokonale poslušný vôli svojho Otca, no nikdy sa nepodriaďuje duchu sveta. Pretože dokonale slúži Otcovi, nevyhnutne sa dostáva do konfliktu s duchom sveta a s duchom kniežaťa tohto sveta.

Rovnako je to aj s biskupom. Čím dokonalejšie sa podrobuje Božej vôli, tým odvážnejšie a vytrvalejšie musí pred svetom obhajovať práva nášho Pána Ježiša Krista, a nie domnelé práva človeka.

Lev nikdy neuteká. Lev nikdy neustupuje. A predovšetkým – lev sa nikdy neskláňa. Nikdy sa neskloňte pred duchom tohto sveta. Zostaňte pevní. Neustupujte. Biskupská vysviacka vám udelí silu, ktorej nebude možné odolať.

Od dnešného dňa vás budú ľudia na celom svete pozorovať a počúvať. A o tridsať či štyridsať rokov by o vás mali povedať:

„Nepodvolili sa. Nepokľakli pred duchom tohto sveta. Pokľakli jedine pred Kristom Kráľom.“

To bude najkrajšie svedectvo, aké o vás bude možné vydať po vašej smrti, a najvzácnejšie dedičstvo, ktoré môžete zanechať.

Opatrnosť hada

Náš Pán vám dáva ešte jednu radu:

„Buďte jednoduchí ako holubice a opatrní ako hady.“

Prečo máme byť ako hady? Prečo má byť biskup podobný hadovi?

Preto, aby dokázal rozpoznať pretvárku, dvojtvárnosť, nejednoznačnosť a úskoky, ktoré sú prítomné vo svete i u nepriateľov Kristovho kríža. Vaši najväčší protivníci na vás zvyčajne nezaútočia priamo. Budú sa vás snažiť nenápadne priviesť k tomu, aby ste si postupne osvojili modernejšie chápanie viery, kresťanského života či vzťahu Cirkvi k svetu. Musíte o tom vedieť.

Keď vycítite takéto nebezpečenstvo, zachovajte si odstup. Modlite sa. Pozorujte. Poraďte sa. Dôkladne všetko zvážte. Skôr než zareagujete, zostaňte pevní a pokojní – ako had. A keď vám Duch Svätý dá potrebné svetlo, aby ste konali, konajte rozhodne a nikdy sa nevracajte späť.

To znamená byť ako had: vedieť odhaliť dvojtvárnosť, nejednoznačnosť a lesť prítomnú vo svete. A zároveň hovoriť a kázať ako holubice – jednoducho, úprimne a bez pretvárky; bez strachu, bez dvojzmyselnosti a bez akejkoľvek nejednoznačnosti. Dvojtvárnosť, ktorú máte vedieť rozpoznať u iných, sa nikdy nesmie stať vašou vlastnou.

Meč viery

A čo ešte hovorí Ježiš? Čo hovorí náš Pán?

„Brat vydá na smrť brata a otec svoje dieťa. A všetci vás budú nenávidieť pre mňa, pre moje meno. Nebojte sa toho všetkého, lebo niet ničoho skrytého, čo by nebolo odhalené, ani ničoho tajného, čo by nevyšlo najavo.“

„Nebojte sa toho všetkého,“ hovorí nám náš Pán. „Nechajte konať mňa, ponechajte súd na mňa. Ja sám zasiahnem, keď to bude potrebné.“

Má iba jednu starosť. Akú?

„Každého, kto ma vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach.“

Každého, kto vyzná moje práva, moje božstvo, moju Cirkev a moju vieru.

A ďalej hovorí:

„Nemyslite si, že som prišiel priniesť na zem pokoj, ale meč.“

Tieto slová náš Pán dnes osobitným spôsobom adresuje práve vám.

O niekoľko okamihov, keď vám svätiteľ odovzdá biskupskú berlu, dá vám náš Pán aj meč – svoj meč, meč evanjelia, meč viery. Jedine vierou, a iba vierou, možno premôcť svet. A svet už bol vierou premožený.

Od dnešného dňa vám tento meč patrí osobitným spôsobom. Boh vám dá osobitnú silu, aby ste ním vedeli správne zaobchádzať a používať ho vo vhodnom i nevhodnom čase.

„Človek bude mať za nepriateľov príslušníkov vlastného domu.“

Nie je možné, aby nám rozumeli všetci. Nie je možné byť vo všetkom zajedno so všetkými.

Je to tragédia? Je to niečo nepochopiteľné? Nie. Taký je zákon evanjelia. Taký je zákon kríža.

Takéto rady vám dnes prostredníctvom evanjelia dáva sám náš Pán.

Svätý Cyril a arcibiskup Lefebvre

Skôr než skončíme, nemôžeme zabudnúť odporučiť vás do ochrany tých tisícov svätých biskupov, ktorí vás v dejinách Cirkvi predišli.

Spomenieme iba dvoch: jedného z prvých kresťanských storočí a druhého, ktorý je nám časovo oveľa bližší.

Prvým je svätý Cyril Alexandrijský.

Liturgia o ňom hovorí azda to najkrajšie, čo možno povedať o biskupovi: zelus fidei sollicitus – horlivý v starostlivosti o vieru.

Mal jedinú starosť: čistotu viery. Aký nádherný životný program pre biskupa! Do dejín vstúpil ako veľký obhajca Božieho materstva Panny Márie, nenávidený heretikmi.

Liturgia dodáva: propter fidem multa perpessus est – pre vieru mnoho vytrpel. Práve pre svoju horlivosť za vieru mnoho trpel. Pripravte sa aj vy na to. Nemožno brániť plnosť katolíckej viery bez utrpenia.

Obviňovali ho zo všetkých možných zločinov. Ani po smrti sa nehanbil za nášho Pána a nehanbil sa ani za Pannu Máriu.

Ďalším biskupom, ktorý je vám oveľa bližší a ktorý je vaším vzorom, hoci ešte nebol vyhlásený za svätého, je nepochybne arcibiskup Lefebvre.

Aj o ňom možno povedať: zelus fidei sollicitus et multa perpessus. Aj on mal jedinú starosť: vieru. A pre túto vieru mnoho vytrpel.

Jasne pochopil, že celá katolícka viera sa sústreďuje vo svätej omši, v obrane svätej omše a Najdrahšej Krvi nášho Pána. Aká hlboká múdrosť!

Ako mohol už pred toľkými rokmi s takou jasnosťou, prenikavosťou a silou rozpoznať skutočné príčiny dnešnej krízy?

Bola to múdrosť kríža. Kríž, ktorý niesol, sa stal prameňom jeho múdrosti. Dnes je jeho duch medzi nami viac než kedykoľvek predtým. Povzbudzuje nás, prihovára sa za nás a osobitne sa modlí za vás. Ukazuje nám cestu, po ktorej máme kráčať, vedení múdrosťou kríža.

„Učeník nie je nad svojho učiteľa; učeníkovi stačí, ak sa s ním zaobchádza ako s jeho učiteľom.“

Aj to sú slová nášho Pána. A pred tridsiatimi ôsmimi rokmi odsúdili svätého muža.

Radujte sa a plesajte od radosti

Máme očakávať niečo iné? Máme sa báť? Máme podľahnúť panike?

Táto otázka je natoľko dôležitá, že nechám opäť prehovoriť samotného nášho Pána. On sám vám odpovedá:

„Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať, prenasledovať a lživo hovoriť proti vám všetko zlé – pre mňa, pre moje kráľovstvo, pre moje práva, pre môj zákon, pre moju vieru a pre moje prikázania. Radujte sa a plesajte, lebo vaša odmena je veľká v nebi.“

V mene Otca i Syna i Ducha Svätého.

Amen.