Nasledujúce riadky budú o tom, ako som tábor prežíval ja ako vychovávateľ, a ako ho prežívali aj deti. Dopravili sme sa do Jaidhofu všetci na autách. Po príchode bola svätá omša a potom sa deti mohli ísť ubytovať. Už aj v tento deň nás čakala v tábore dobrá večera. Prvá noc síce bola pre deti náročnejšia, lebo spali v novom prostredí, ale do konca tábora si zvykli. Každý deň od rána až po večer bol iný program. Jediná vec, ktorá bola každý deň, bola svätá omša ráno, na ktorú sa deti tešili. Po omši boli vždy sýte raňajky, aby každý vydržal program, ktorý ho čakal. Na programe boli rôzne aktivity, hlavne pohybové, ale nechýbali ani stolné hry a náboženská náuka. Z týchto pohybových aktivít by som mohol spomenúť napríklad pekný výlet na miestny hrad a výlet na jazero, kde deti mohli ísť na loďky a naučiť sa člnkovať. Z menších aktivít to boli táborové hry a futbal. Po večeroch, keď už nejedna hlava padala od únavy, buď sa išlo spať, alebo sa hrala stolná hra menom beng. Ak deti neboli unavené a bolo dobré počasie, išlo sa večer opekať ku ohnisku. Každé dieťa si vystrúhalo vlastný ražeň pod dohľadom animátorov a potom sa opekalo. Keď už sa každý najedol, tak ako sa patrí, spievalo sa pri ohni. Najčastejšie žánre boli ľudové. Pri doprovode gitary, na ktorú hral páter Luděk, sa rozospievali všetci. Na konci tábora bolo veľa smutných detí, ktoré by tam zostali aj dlhšie. Nečudujem sa, aj mne sa tam páčilo. Som rád, že aj na budúci rok sa organizuje podobný tábor.
Matej Rúfus
Galeria
