Výprava z Liptovského Mikuláša do Écône, 29. jún – 2. júl 2026
Je pondelok 29. júna, keď krátko po tretej hodine popoludní sadáme do nášho minibusu a vyrážame z Liptovského Mikuláša. Cestou doberáme pútnikov z Ružomberka a Žiliny. Prvá dlhšia zastávka na ceste do Écône je na zámku v rakúskom Jaidhofe, kde strávime noc, a ráno po svätej omši, ktorú celebruje P. Luděk Čekavý FSSPX, a vyriešení menšieho technického problému s minibusom, pokračujeme naprieč Rakúskom a Nemeckom do Švajčiarska. Nočný Valais nás víta prietržou mračien, ktorá ustáva s príchodom do Saxonu. Tam máme prvý zo štyroch objednaných nocľahov. Následne prechádzame cez Riddes, kde pôsobil Bratstvu dobre známy farár Epinney (1935 - 2022), priateľ abp. Lefebvra a veľký podporovateľ FSSPX, do Vétrozu, Sierry a Crans-Montany. Tam sú zajednané hotelové izby pre ostatných pútnikov. Do postele si po dlhej ceste líhame neskoro v noci.
Ráno v pamätnú stredu 1. júla, po pár hodinách spánku balíme kufre a krátko po pol ôsmej vyrážame do Écône. Viacerí komentátori vyzdvihli doslova vojenskú organizáciu celého podujatia, o čom nás presviedčajú už na každej križovatke rozostavení dobrovoľníci v oranžových vestách s prepletenými vendéeskymi srdcami, ktorí poctivo navigujú každé vozidlo podľa druhu na to-ktoré parkovisko. Dopravnej zápche kvôli návalu pútnikov sa však nevyhneme, preto kým si šofér odstojí značný čas v kolóne, prechádzame posledný úsek pešo. Po vstupe do areálu každý návštevník dostáva brožúru k ceremónii s pamätným obrázkom a šiltovku.
Tesne pred deviatou, keď klérus z dlhánskej procesie zaujíma svoje miesta pred oltárom, prichádzame i my. Na začiatku ceremónie P. Le Roux, generálny sekretár, číta Mandát, ktorým jasne odôvodňuje nevyhnutnosť tohto mimoriadneho kroku – vysviacky biskupov verných posvätnej Tradícii a stálemu Magistériu – ako plnenie povinnosti voči svätej Cirkvi a dušiam v časoch všeobecnej apostázy, na ktorej má podiel aj oficiálna hierarchia. Nasleduje Prísaha a Skúmanie budúcich biskupov, čím sa osvedčujú, že spĺňajú predpoklady pravých pastierov duší.
Potom stupňovými modlitbami začína svätá omša zo sviatku Predrahej Krvi Nášho Pána Ježiša Krista, počas ktorej kandidáti pri bočnom oltári koncelebrujú s hlavným celebrantom. Po Graduáli je kázeň P. Pagliaraniho, generálneho predstaveného, a po nej nasleduje obrad samotnej biskupskej vysviacky. Najprv sa vzýva celé nebo počas Litánií ku Všetkým Svätým, potom je obrad vkladania rúk, konsekračná prefácia pochádzajúca z 5. storočia a pomazanie hlavy a rúk svätou krizmou za spevu Veni Creator, po ktorom sa žehnajú a odovzdávajú biskupská berla, prsteň a evanjeliár.
Po obrade vysviacky pokračuje svätá omša spevom Aleluja. Ofertórium je obohatené obradom z 12. storočia, v rámci ktorého noví biskupi odovzávajú svojmu svätiteľovi zapálené sviece, chleby a súdky vína, čím sa predstavujú ako kňazi kresťanského ľudu, ktorí prinášajú svetlo. Potom pokračujú v koncelebrácii počas posvätného Kánonu po boku svätiteľa pri hlavnom oltári. Pri svätom prijímaní prijíma svätiteľ iba polovicu veľkej hostie, druhú polovicu rozdelí novým biskupom, rovnako všetci prijímajú aj z toho istého kalicha.
V týchto chvíľach sa náhle stmieva a od západu vidieť za sprievodu bleskov blížiaci sa dážď. Búrky sú samozrejme v tomto období úplne bežné, preto ani tejto konkrétnej nepripisujeme nijaký nadprirodzený charakter. Čo do symboliky to však vyzerá, ako keby sa brány pekla pokúšali prekaziť túto mimoriadne významnú udalosť. Zástup veriacich – vrátane žien a detí, mladých aj starých – však zostáva na svojich miestach. Prijímanie veriacich musí byť z dôvodu intenzívneho dažďa odložené. Všetci teda vyťahujú ruženec. Podľa predpovede počasia má dážď trvať dve hodiny, no končí presne po domodlení sa posledného desiatku slávnostného ruženca. Potom už všetci – muži v najlepších oblekoch a ženy v najkrajších šatách – padajú na kolená do blata, aby mohli prijať Kráľa kráľov vo svätej Hostii. Medzitým vychádza slnko a o pár minút je premočené oblečenie prítomných suché.
Akoby Pán Boh touto udalosťou chcel dať najavo, že treba počítať aj s búrkami, blesky budú zaiste šľahať od všetkých neprajníkov integrálnej katolíckej viery, ale keď vytrváme, oddaní Tej, ktorá rozdrvila hlavu hada a premohla všetky herézy, s modlitbou ruženca na perách, tak nakoniec vyjde slnko.
Po záverečnom požehnaní hlavného svätiteľa nasleduje posledná časť obradu vysviacky. Noví biskupi prijímajú mitru, rukavice, a potom sú uvedení na svoje tróny. Zaznieva Te Deum, potom každý biskup udelí zástupu požehnanie a nakoniec vzdá vďaky svojmu svätiteľovi. Za slávnostného spevu Christus vincit na záver obradu sa už zoraďuje procesia. Nasleduje hymnus k svätému Piovi X. Prvé kroky svätiacich i vysvätených biskupov spolu s generálnym predstaveným smerujú k hrobke arcibiskupa Lefebvra, kde spievajú hymnus Salve Regina. Každý si je totiž plne vedomý, že za všetky tieto prijaté milosti patrí vďaka predovšetkým všemohúcemu Bohu, ale zaiste aj hrdinskému arcibiskupovi, ktorého si Pán vybral sťa svätého Atanáza, aby vydal svedectvo o Pravde v časoch koncilovej revolúcie, ktorej dôsledkom je všeobecná apostáza a nevídaná cirkevná kríza.
Naša výprava po samotnom obrade zostáva v Écône už iba chvíľu. Za tú chvíľu sa nám napriek veľkému davu ľudí podarilo stretnúť slovenských seminaristov, s ktorými prehadzujeme pár slov a o pol štvrtej už opúšťame areál. Spiatočná cesta vedie opäť cez Jaidhof, kde prichádzame na druhý deň o ôsmej ráno. P. Luděk odslúži svätú omšu, po nej nás čakajú pripravené raňajky a okolo jedenástej vyrážame na cestu domov, kde sa vraciame vo večerných hodinách.
Vlna kritiky, ktorá sa zdvihla po biskupských vysviackach, nás v zásade neprekvapuje. Je jasné, že mladí biskupi, verní tradičnej katolíckej doktríne, ktorí odmietajú robiť kompromisy so svetom, sú tŕňom v oku všetkým vonkajším aj vnútorným nepriateľom Cirkvi. Zvlášť, keď Kňazské bratstvo svätého Pia X., ktorému falošní proroci prorokovali istý zánik už v roku 1976 a ešte istejší v roku 1988, z roka na rok rastie, semináre praskajú vo švíkoch a čoraz viac duší sa aj napriek neustálej propagácii aggiornamenta, aj naprek najrôznejším vyhrážkam, osočovaniu a zastrašovaniu, túži živiť tými pokladmi, ktorými sa katolíci živili 2000 rokov a z ktorých povstali také skvelé príklady svätcov a svätíc.
Oficiálna fotogaléria z biskupských vysviacok: 1. časť, 2. časť, 3. časť, 4. časť.
