Púť na Mariánsku horu v Levoči, 30. 5. 2026

Mariánska hora nad Levočou je jedným z najstarších pútnických miest na Slovensku. Podľa prameňov tam prvá kaplnka stála už v polovici 13. storočia ako prejav vďaky Panne Márii za záchranu miestnych obyvateľov počas tatárskych vpádov.

V sobotu 30. mája sa uskutočnila púť na Mariánsku horu z Liptovského Mikuláša. Hlavným úmyslom púte bolo vzdať Panne Márii vďaky za všetky prijaté milosti a vyprosiť požehnanie pre apoštolát FSSPX a obnovu Slovenska podľa predstáv jej Syna.

Symbolika, okrem toho, že sme touto púťou zavŕšili mariánsky mesiac máj, spočíva aj v tom, že sme popri Kristovi Kráľovi, ktorému je zasvätená liptovskomikulášska kaplnka, chceli osobitným spôsobom uctiť aj Pannu Máriu Kráľovnú. V tradičnom kalendári sa totiž sviatok Panny Márie Kráľovnej, podľa ustanovenia pápeža Pia XII., slávi 31. mája (tento rok však bol nahradený sviatkom Najsvätejšej Trojice).

Pojem „púť“ v katolíckom zmysle slova predpokladá dve zložky – fyzickú a duchovnú. Každá púť by mala byť spojená s určitou fyzickou námahou, ktorá je spolu s modlitbami obetovaná za konkrétne prosebné, ďakovné či kajúce úmysly. A čím je táto námaha väčšia a modlitby vrúcnejšie, tým viac milostí dáva Pán Boh pútnikovi prostredníctvom Panny Márie.

Púť z Liptovského Mikuláša na Mariánsku horu teda obsahovala obidve zložky. Duchovný program začal modlitbou radostného ruženca už v autobuse, ktorým sme sa, vyzdvihnúc po ceste pútnikov z východu, premiestnili neďaleko obce Hradisko, kde P. Luděk Čekavý FSSPX celebroval poľnú svätú omšu. Vo svojej kázni výstižne zhrnul nielen zmysel púte ako takej, ale aj liturgicko-historický význam kántrovej soboty v Turíčnom týždni, ktorá na ten deň pripadla. Po svätej omši nasledovalo občerstvenie, po ktorom sme sa vydali na pešiu časť púte.

Kým počas svätej omše bolo počasie, okrem dvoch krátkych prehánok, veterné, ale bez dažďa, tak krátko po tom, ako sme vyrazili z Hradiska, sa rozpršalo a dážď nás sprevádzal takmer celou cestou. Zaiste chcel Pán Boh, aby prostredníctvom tejto našej drobnej obety mohol rozmnožiť tak prepotrebné milosti. Putujúc lúčnymi a lesnými cestami, modlili sme sa bolestný a radostný ruženec, ktorý sme dokončili počas zostupu k ústiu Levočskej doliny. Odtiaľ nás čakala najnáročnejšia časť – strmé stúpanie blatistým lesným chodníkom až priamo na Mariánsku horu. Všetci pútnici vo veku od päť do sedemdesiatsedem rokov to však s Božou pomocou zvládli.

Po príchode na Mariánsku horu sme sa spoločne presunuli do Baziliky Navštívenia Panny Márie, kde sme sa pomodlili pobožnosť k Panne Márii a zaspievali mariánske piesne. Po záverečnom kňazskom požehnaní zotrvali pútnici ešte chvíľu v súkromnej modlitbe a následne sa pobrali do autobusu, ktorý čakal na parkovisku poniže baziliky. V speve mariánskych piesní sme pokračovali aj počas spiatočnej cesty autobusom, ďakujúc Pánu Bohu i Panne Márii za ten požehnaný čas.