Pridal/a Admin dňa Po, 15.04.2024 - 21:08

Msgr. Marcel Lefebvre - Odňali mu kráľovskú korunu (6)

 

2. KAPITOLA - Prirodzený poriadok a liberalizmus

 

Sloboda nie je na začiatku,

ale na konci. Nie je u koreňa,

ale v kvetoch a plodoch.“
 

Charles Maurras


 

Existuje dielo, ktoré odporúčam najmä tým, ktorí hľadajú konkrétny a celkový prehľad liberalizmu, aby potom mohli pripraviť výklady o liberalizme, určené ľuďom málo oboznámeným s týmto omylom a jeho odnožami, ľuďom zvyknutým „myslieť liberálne“, dokonca i medzi katolíkmi priťahovanými k tradícii. Často sa stáva, že si neuvedomujú, ako hlboko liberalizmus prestúpil celou našou spoločnosťou, všetky naše rodiny.

Ľudia bez ťažkostí uznávajú, že „pokročilý liberalizmus“ Giscarda d´Estaing priviedol okolo roku 1975 Francúzsko k socializmu,, avšak zároveň veria, že „liberálna pravica“ nás môže oslobodiť od totalitárskeho útlaku. Duše, ktoré to myslia dobre, si nie sú isté, či v prípade „liberalizácie potratu“ majú súhlasiť, alebo protestovať, ale pokojne by podpísali petíciu za liberalizáciu eutanázie. Všetko, čo nesie označenie slobodné, je totiž za posledné dve storočia ozdobené leskom obklopujúcim toto svätosväté slovo. A predsa práve kvôli tomuto slovu hynieme, to liberalizmus otravuje rovnako občiansku spoločnosť ako aj Cirkev. Otvorme teda knihu, o ktorej hovorím, Libéralisme et catholicisme [Liberalizmus a katolicizmus] od P. Roussela, vydanú v roku 1926, a prečítajme si stránky, na ktorých veľmi konkrétne popisuje liberalizmus (s. 14-16). Dovolím si pridať stručný komentár:

„Liberál je fanatik nezávislosti, hlása ju až do absurdnej krajnosti, a to v každej oblasti.“

Toľko teda definícia. Teraz sa pozrieme, ako sa liberalizmus uplatňuje a aké oslobodenia presadzuje.

  1. „Nezávislosť pravdy a dobra od bytia: to je relativistická filozofia premeny a vznikania. Nezávislosť rozumu od jeho predmetu: rozum je svojbytný, nepodriaďuje sa objektu, ale tvorí ho; odtiaľ potom zásadný vývoj pravdy, relativistický subjektivizmus.“

Zdôraznime dve kľúčové slová: subjektivizmusvývoj.

Subjektivizmus je zavedenie slobody do rozumu, kým vznešenosť rozumu naopak spočíva v tom, že sa podriaďuje svojmu objektu, spočíva v zhode (adaequatio) alebo v súlade mysliaceho subjektu s poznávaným objektom. Rozumové poznávanie funguje ako fotoaparát, musí verne prijať za svoje poznateľné vlastnosti skutočnosti. Jeho dokonalosť spočíva vo vernosti skutočnosti. Práve preto sa pravda definuje ako zhoda rozumového poznania so skutočnosťou. Pravdivosť je vlastnosťou myslenia, je to jeho súlad s poznávanou vecou, s tým, čo je. Rozumové poznanie netvorí skutočnosť, skutočnosť sa mu predkladá taká, aká je. Preto pravdivosť tvrdenia závisí od toho, čo je, ide o niečo objektívneho; a ten, kto hľadá pravdu, sa musí zriecť sám seba, zriecť sa predstavy, akú si v duchu utvoril, musí sa zriecť vynaliezania pravdy.

Naopak u subjektivizmu je to rozum, ktorý vytvára pravdu, predmet sa tu podriaďuje subjektu! Subjekt sa stáva stredom všetkého. Veci už nie sú to, čo sú, ale to, čo si myslím ja. Človek teda môže ľubovoľne nakladať s pravdou. Tento omyl ponesie z hľadiska filozofického meno idealizmus a z hľadiska morálneho, spoločenského, politického a náboženského liberalizmus. Jeho následkom sa pravda bude líšiť v závislosti od jednotlivcov a od sociálnych skupín. Pravda je teda nutne rozdelená. Nikto si nemôže nárokovať, že ju výlučne vlastní v celej jej plnosti, pravda sa neustále uskutočňuje a hľadá. Viete si predstaviť, ako ďaleko je to v rozpore s naším Pánom Ježišom Kristom a jeho Cirkvou.

Z pohľadu dejín došlo k osamostatneniu subjektu (od toho, čo je) prostredníctvom troch osobností.

Najprv Luther odmieta učiteľský úrad Cirkvi a zachováva len Bibliu, pretože zavrhuje všetko prostredníctvo vytvorené medzi človekom a Bohom. Zavádza slobodné skúmanie, pričom vychádza z pomýleného poňatia biblickej inšpirácie, a to z inšpirácie individuálnej!

Ďalej Descartes a po ňom Kant systematizujú subjektivizmus: rozum sa uzatvára do seba, nepozná nič než vlastné myslenie; práve toto je Descartovo „cogito“, toto sú Kantove „kategórie“. Veci samy o sebe sú nepoznateľné.


 

 

< Predchádzajúca časť

 


 

Preložil: PK