Msgr. Marcel Lefebvre - Odňali mu kráľovskú korunu (2)
(Preklad knihy na pokračovanie)
Kam kráčame? Aký bude koniec všetkých súčasných prevratov? Tým hlavným nie sú až tak vojny, atómové alebo ekologické katastrofy, ale predovšetkým revolúcia zvonku i zvnútra Cirkvi a nakoniec apostáza, zachvacujúca celé predtým katolícke národy a dokonca i cirkevnú hierarchiu až po najvyššie miesta. Rím akoby bol zasiahnutý úplnou slepotou; večnému Rímu, ochromenému iným Rímom - liberálnym Rímom, ktorý ho okupuje – neostáva než mlčať. Zdroje božskej milosti a viery vysychajú a žily Cirkvi rozvádzajú na všetky strany smrteľný jed naturalizmu.
Tejto hlbokej kríze nemožno porozumieť, ak nevezmeme na zreteľ ústrednú udalosť tohoto storočia, Druhý vatikánsky koncil. Moja mienka o stranách onoho koncilu je, ako verím, dosť známa, a tak môžem rovno povedať, čo si o ňom myslím. Bez toho, že by som odmietal koncil ako celok,, myslím, že je tou najväčšou pohromou tohto storočia a všetkých stáročí, uplynutých od založenia Cirkvi. Neusudzujem tak podľa iných meradiel než podľa jeho plodov, používajúc kritérium, ktoré nám dal náš Pán (Mt 7, 16). Keď kardinála Ratzingera požiadali, aby poukázal na niektoré dobré plody koncilu, nevedel, čo má odpovedať. A keď som sa jedného dňa spýtal kardinála Garrona, ako mohol „dobrý“ koncil vydať tak zlé ovocie, odpovedal mi: „Za to nemôže koncil, ale oznamovacie prostriedky!“
